Prečo zdravo jesť a cvičiť - 4 jednoduché body

Vravíš si prečo mám zdravo jesť, veď potom si neužívam život! Neužívam si predsa to jedlo!

Omyl. Keď ješ zdravo, nezdravé, chutné jedlo si užívaš oveľa viac. Pretože ak ješ zdravo a sem tam si dáš niečo veľmi chutné (a vieš, že môžeš, keďže obvykle ješ zdravo) chutí ti to oveľa viac, akoby si dané jedlo jedla každý deň.  To jedlo si vychutnávaš.

Takéto jedenie môže priniesť zábavu. Ako? No predsa vymýšľaním nových príloh, obmien jedálnička, vytváranie kadejakých vizuálne estetických jedál...

Je to dobré pre zdravie. Ak sa okrem zdravého jedenia aj pohybuješ, nie je až také pravdepodobné, že budeš mať kardiovaskulárne problémy, ako keby si bola obézna. V zdraví sa dá vymenovať toľko vecí, až by to bol zoznam možno dlhší ako zoznam pasažierov Titanicu.

Pre dobrý pocit. Máš dobrý pocit z toho, že niečo pre seba robíš, máš zo seba radosť.

Veľmi podobné, ak nie dokonca identické body sú aj pri cvičení. 

1. Ležanie/ sedenie a podobne si užívaš viac, hlavne po dokončení cvičenia.

2. Ak nájdeš cvičenie, ktoré ťa baví, získavaš plus. Tiež je dobré robiť obmeny, aby sa  ti cvik nezunoval.

3. O zdraví ani nehovoriac. To isté čo pri zdraví.

4. Aj tu je to tak. Hlavne dievčatá túžia po skvelom štíhlom tele. Po cvičení majú pocit, že pre seba niečo urobili.

Všetky tieto body sú z mojej vlastnej skúsenosti. Čo si o tom myslíš? Napíš do komentára. :)

P.S.: Všimla si si, že som prešla do druhej osoby jednotného čísla? Videla som to u niektorých blogeriek a páči sa mi to. Je to osobnejšie. Nezaručujem, že to tak bude aj v ďalšom článku ;). Komentuj o tom, ktorý spôsob sa ti páči viac. 

Strach

Toto nie je téma týždňa, ale predpokladám, že bola. Píšem to do tém týždňa, pretože v menu mám napísané ZAMYSLENIE a ro je táto rubrika. To len na vysvetlenie. 

Čo si predstavím, keď niekto povie strach? Po do čítaní jedného článku, si predstavím maličkého škriatka v mojej hlave, ktorý tam pobehuje a šíri podozrenie a nevedomosť. To totiž spôsobuje strach (minimálne u mňa). V článku sa píše, že ho treba zahnať do najtemnejšieho najsvetlejšieho kúta mysle a obklopiť sa istotami. 

Lenže, čo ak je to podozrenie celkom oprávnené, že taká skutočná udalosť by sa teoreticky stať mohla (trebárs lúpež, kým vy ste v kúpeľni). Najmä u ľudí s rôznymi psychickými poruchami, sotva takými slabými, že si to ani sami neuvedomujú. Myslím, že na to funguje pozitívne myslenie (som v byte/dome sám/sama všetko je v poriadku) a obklopenie sa istotami (nechať zasvietené svetlo v druhej miestnosti). Ja napríklad som sa keď som bola malá nebála tmy, ani príšer, bála som sa zlodejov, vrahov a všetkých zlých ľudí čo nám tento svet ponúka. 

Dokonca som si vytvorila pomôcku (istota), ktorá slúžila na odlákanie tých vrahov/zlodejov. Tvárila som sa, že som mŕtva. Trochu som ponadvihla perinu v oblasti hrude, aby nebolo vidno ako dýcham. Krk som si zakryla tiež, čo v letných mesiacoch nebolo práve najideálnejšie. Avšak prestala som sa báť a zaspala som.(Aj keď len troch, lebo ma ešte trápila neistota, či ma ešte pre istotu nezastrelí/neprebodne, to však bolo už vo vyššom veku. 

Tak som si do okolia hrude a vrucha dala viac perín a povedala som si, že to snáď tú ranu utlmí.) trochu divné, ale aspoň som sa nebála.

V Divergencii sa hlavná postava Tris naučila strach ovládať. Na základe Divergencie som premýšľala, koľko strachov by som mohla mať. Určite by to bola neistota, falošnosť a bezmocnosť. Takisto nevedomosť. 

Neistotu som už spomínala vyššie, tak niečo také.

Falošnosť ma vie niekedy zraniť tak, ako by som nečakala. Preto v podstate čakám od ľudí to najhoršie na základe prvého dojmu.

V bezmocnosti je typický príklad moja nočná mora opäť z raného detstva. Niekto mi niečo hovoril. A potom sa zvuk zvyšoval a zvyšoval a zvyšoval. Nemohla som od toho utiecť, schovať sa ani to proste vypnúť. Nakoniec som myslela na iné detaily, ktoré ma rozptyľovali a tak som znova zaspala. 

Naučiť sa ovládať strach, by bolo dosť prospešné, aspoň podľa mňa. Prirodzene, zbaviť sa strachu, by bolo neprirodzené a zlé. 

Rada by som na záver napísala sen, ktorý sa mi sníval asi pred polrokom a súvisí so strachom. 

Bola som pri radnici. Pred ňou sa rozprestieral park, ktorý ale nebol všade navôkol, iba pred tou radnicou. Šla som do tmavého parku (bola noc) a začala ma naháňať trénerka z tanečnej (ktorej som vtedy v poslednom čase bola veľmi nesympatická, šla od nej veľmi negatívna energia , by sa dalo povedať, mne potom bola tiež nesympatická). Pomáhala jej pritom moja kamarátka z tohto článku. Boa to zrada, čo ma však na tejto kamarátke ani neprekvapilo. 

Začala ma dobiehať, tak som súrne potrebovala pomoc alebo zrýchliť. V tom čase som veľa hrala Assassin's Creed, kde ten Altair mohol behať veľmi rýchlo keď ste dvakrát klikli. Ja som to akokeby spravila tiež. Jendoducho som v sne prinútila nohy utekať dvakrát rýchlejšie. Šla som tak rýchlo, a cítila som sa tak slobodne. Ešte stále keď si na to spomeniem, mi to vyčarí úsmev na tvári a pohladenie na duši. 

Nakoniec som im utiekla. Celý ten sen znamená, že som dokázala obrátiť nočnú moru v pozitívny sen. Veľmi som sa totiž bála, čo mi spraví až ma chytí. 

Mimochodom, trochu som si pripadala ako divergentná v simuláciách (viete ovládať simulácie, v ktorých sa ocitnete) , ako Tris. To asi pochopí len ten, kto Divergenciu čítal. 

Do komentárov môžte napísať váš názor na strach, vaše skúsenosti so zvládaním strachu a podobne. ;)

Mačka

Tento víkend som sa trochu nudila, tak som nakreslila mačku :). Komentujte či sa vám páči.

 

Túto som si neskôr kreslila na výtvarnej

Kobra- 2. Domov, sladký domov (PRÍBEH)

Po vypožičaní knihy sa vrátila domov. Celou cestou premýšľala nad tým, kam schová knihu, nechcela ju totiž dávať do predchádzajúcej skrýše v diere v zemi. Quinny sa vždy držala hesla pod lampou býva najväčšia tma, a tak stále knihu schovávala v dome. 

Odbočila na ulicu a neskôr sa vydala doprava. Prešla asi kilometer, keď sa pred ňou objavilo obrovské sídlo. Kobrovia a zvlášť Venomari (ku nim Quinny a celá jej rodina patrila) si na tradície potrpeli. V tomto dome bývala celá Grosvenorovská família od začiatku jej vzniku. V tomto Quinny obdivovala ľudí. Dokázali sa niečoho vzdať , aby prijali niečo nové. Sama si uvedomovala , koľko vecí sa vo svojom živote nedokázala vzdať. Vošla cez pozlátenú bránu a prešla po chodníku až do vnútra. 

Zaklopala masívnym klopadlom v tvare leva a netrpezlivo čakala. Dlho sa nikto neozýval. Kde ten Ritch asi je...premýšľala nad sluhom, ktorý jej mal otvoriť. Či chcela alebo nie , správala sa podobne ako jej rodina. Čiže povýšenecky a hrdo k ľuďom menšieho postavenia ako ona sama. Už čakala asi päť minút a nikto neotváral. Zľakla sa tak otvorila ťažké dvere sama a vkročila dnu. Naskytol sa jej nevšedný pohľad. Jej prateta Elaine pobehovala po predizbe a niečo usilovne hľadala. Predstavte si upíra - starú ženu. A teraz si predstavte túto upírku v honosných šatách s tonami farieb na tvári, ako pobehuje a prekladá svietniky.  Quinny neveľmi úspešne zadržiavala smiech. 

"Nesmej sa tak , dámy sa nechichocú. Veď vieš ako skončila Cecília. Cecília bola jej sestra, ktorá sa smiala najváženejšej rodine v celom Slnkobrane a potom skončila na jednu noc vo väzení. vraj po nej liezli potkany. Poď mi pomôcť. Stala sa strašná vec!" 

Ak to Elaine považovala za strašnú vec, Quinny si bola istá, že sa to bude týkať hanby. Tak aj bolo. 

"No čo sa stalo?" Quinny sa prestala smiať. "Prestaň rozprávať tak znudene, zatiaľ čo ty si len pobehovala po záhrade a nič si nerobila, tvoja "úžasná" sestra mi povedala, že je tehotná." 

"Veď ste stále všetci chceli, aby už konečne mala potomka." 

"Áno, to sme chceli, ale nie s nečistou krvou," urazene podotkla Elaine. 

"Prestaňte byť taký zaujatý voči ľuďom. Niekedy majú viac rozumu než niektorí z našej rodine." Quinny spomínala na Elaininho manžela Boba, ktorý bol nájomný vrah.

Svet v ktorom nechcete žiť, to vám ponúka Pasca (Lauren DeStefano: Wither) - (RECENZIA)

  

Predstavte si svet v ktorom mladí ľudia umierajú vo veku 20 (ženy) a 25 (muži) rokov. Predstavte si svet v ktorom nútia dievčatá vydávať sa za bohatých pánov a odchytávajú ich rovno na ulici. Nežiaduce dievčatá skončia mŕtve alebo ako prostitútky. V tomto svete žije Rhine. 

"Ozve sa jeden výstrel a ja viem, že ich bude ešte dvanásť." 

Od začiatku čo som to začala čítať, som si predstavovala ako by som v tejto brutálnej budúcnosti žila. Asi by som nemala veľkú životnosť. 

Rhine sa dostala do domu Lyndena - nadaného architekta s hrozným otcom. Onedlho sa stáva manželkou spolu s ďalšími dvoma dievčtami. Naivná Cecily, ktorá má 13 , pochádza z detského domova a svadbu s Lyndenom považuje za najväčšie šťastie v jej živote. A zatrpknutá Jenna, ktorej zberači odstrelili sestry. Rhine sa snaží utiecť, hneď ako zistí Vaughnove (Lyndenov otec) nekalé praktiky. Je totiž lekár a hľadá protilátku. Pokusy robí na svojich najbližších. 

Rhine sa zoznámi so sluhom Gabrielom (prečo všade musí byť buď Peter alebo Gabriel ?!) a prirodzene  sa doňho zamiluje. Tento románik bol taký nemastný - neslaný , viac sa mi páčili iné veci v knihe. Je to ako v Hrách o život , sú tu podstatné iné veci.

Zaujímavý je však fakt , že Rhine nie je ľahostajný ani Lynden, ktorého ľutuje kvôli jeho otcovi. On si myslel, že Rhine šla do jeho domu stať sa jeho manželkou DOBROVOĽNE! Prirodzene ona ho v tom nechá. (Neznášam tie momenty v knihe, kde hrdinovia nikdy nepovedia pravdu inému a nechávajú ho v lži). 

 Lauren nemá taký dobrý štýl písania ako napríklad Veronica Roth, či John Green, ale kniha bola dobrá hlavne tým príbehom a prostredím. Je však debutantkou, čo vás iste prekvapí, keď začnete čítat. Príbeh mala skvele premyslený.

Rhine bola skvelá hrdinka. Mala aj svoje omyly a nevedela čo cíti ku komu. 

Obálka knihy patrí medzi najkrajšie v roku 2012. Podľa nej robím aj rôzne nadpisy v dejepise (pridám fotku) alebo si len tak kreslím (bude fotka). 

SPOILER Ak vás to zaujíma tak v Horúčke (#Záhrada večnosti 2) mu to Rhine povie KONIEC SPOILERU

Bude aj film!

Odkazy na knihu: 

http://thechemicalgardenbooks.com/wither/

Goodreads (má hodnotenie 3.88, čo je celkom fajn keďže tu je 42 770 bodovaní): 

http://www.goodreads.com/book/show/8525590-wither

Kniha , ktorá vás prinúti premýšľať - John Green: Kam zmizla Aljaška (RECENZIA)

Kam zmizla Aljaška je kniha, ktorú budete milovať! Nielen pre jej zaujímavý príbeh či slovnú zásobu. Je toho omnoho viac.

Ale poďme pekne po poriadku:

Miles Halter sa rozhodne objaviť Azda a nie hocijaké, chce nájsť to Veľké. Preto sa vyberá do Culver Creeku, školy kam chodila takmer celá jeho rodina. Nájde si nových kamarátov a pretĺka sa študentským životom. 

"Sorry. Netráp sa kráska. Boh potrestá hriešnikov. A kým to urobí on, postaráme sa o to my." 

O niektorých knihách sa vraví , že v nej nájdete stále niečo nové, iné. Takáto kniha je aj Kam zmizla Aljaška (stále neviem kam zmizla).

Vyššie som spomínala slovnú zásobu. Zdá sa, že niekto pochopil (už bolo načase)  ako teenageri rozprávajú. 

Postavy boli prirodzené. Najviac sa mi páčila Aljaška so svojou nestálosťou a všetkým čo k tomu patrilo. 

Páčila sa mi aj tá Milesova záľuba v posledných slovách. Nadchlo ma to tak, že to v podstate už vyhľadávam. :)

"Ako sa dostanem z tohto labyrintu?" Simon Bolívar

Táto kniha vás prinúti premýšľať. Rozhodne po nej siahnite.

Táto kniha je pre mňa niečo ako moderný Lovci ľudí (nie je to také akčné, ale dá sa to čítať aj sedemkrát za sebou a neomrzí vás to).

Viróza už vyšla! (ANOTÁCIA)

Tory je neterou najslávnejšej forenznej antropologičky
Temperance "Kosti" Brennanovej. Niet divu, že jej učarovali kosti a mŕtvoly.

Keďže žije na takmer opustenom ostrove v Charlestone, nemá priveľa možností na rozširovanie svojich vedomostí. Teda len dovtedy, kým so svojimi šibnutými kamošmi nenatrafia na hrob dievčaťa spred štyridsiatich rokov. Všetci si kladú otázku, či má mŕtvola niečo spoločné s chorým šteňaťom, ktoré zachránili z pokusných laboratórií na ostrove. Odložený prípad mŕtveho dievčaťa je najzaujímavejšou udalosťou roka a Tory sa s kamošmi ocitne v smrteľnom nebezpečenstve. Vyviazne z neho len vďaka novým schopnostiam, ktoré sú viac zvieracie ako ľudské. Skrýva sa tajomstvo zabudnutej vraždy aj premeny v Torinom tele v zachránenom šteňati?

5. 6. 2013 vyšla kniha Viróza. Napísala ju Kathy Reichs (autorka Kostí - ktoré môžte sledovať aj u nás, keďže ich sfilmovali) spolu so svojím synom ako YA sériu. 
Každopádne anotácia vyzerá zaujímavo.  Aký máte  na to názor vy?

Som mačka - Leila Usher (BÁSEŇ)

I am the cat

In Egypt they worshiped me -
I am the Cat.
Because I bend not to the will of man
They call be a mystery.
When I catch and play with a mouse,
They call me cruel,
Yet they take animals to keep
In parks and zoos, that they may gape at them.
They think all animals are made for their pleasure,
To be their slaves.
And, while I kill only for my needs,
They kill for pleasure, power and gold,
And then pretend to a superiority!
Why should I love them?
I, the Cat, whose ancestors
Proudly trod the jungle,
Not one ever tamed by man.
Ah, do they know
That the same immortal hand
That gave them breath, gave breath to me?
But I alone am free -
I am THE CAT.

Leila Usher

Som mačka (preklad)

V Egypte ma uctievajú,

som Mačka.

Nekloním hlavu pred vôľou ľudí,

som pre nich tajomstvo.

Keď chytím myš a hrám sa s ňou,

som pre nich krutá,

a predsa sú to oni, ktorí lovia zvieratá,

držia ich v parkoch, zatvárajú do ZOO,

kde na nich môžu civieť.

Myslia si, že zvieratá sú tu pre ich potešenie,

aby im robili sluhov.

Ja zabíjam, lebo musím.

Oni pre zábavu, moc a zlato,

a hrajú sa na pánov tvorstva!

Prečo by som ich mala zbožňovať?

Ja, Mačka, ktorej predkovia

hrdo kráčali džungľou,

neskrotení ľudskou pýchou.

Ah, či len vedia, že tá istá nesmrteľná ruka, ktorá im dala život, dala ho aj mne?

Ale iba ja som voľná.

Som MAČKA.

Draky na aké nie ste zvyknutí (Eon, zaklínač drakov - Alison Goodman) RECENZIA

Je jedna krajina, jedno cisárstvo. Ak si ho chceme predstaviť, vyberme sa do východnej Ázie, do Číny a Japonska (ja som si myslela, že sa to má odohrávať v tých krajinách). Spomeňme si na nádherné záhrady, honosne vyšívané rúcha, naolejované čierne vrkoče.

Veria tu na draky. A týchto drakov je 12, pričom každému z nich je zasvätený jeden rok. Ich mená sú Byvolí, Tigrí, Zajačí, Hadí, Konský, Kozí, Opičí, Kohúti, Psí, Prasací, Potkaní a Dračí, alebo Zrkadlový drak, ktorého však už 500 rokov nikto nevidel.

Na začiatku svojho roka si každý drak zvolí svojho učeníka, z ktorého sa po 12 rokoch, na začiatku ďalšieho roka, stáva Dračie oko - Dračí pán - ktorému drak prepožičiava úžasnú moc. Právo stať sa dračím učňom však majú len fyzicky aj psychicky silní jedinci, pretože dračia mágia je nie len fascinujúca, ale aj smrteľne nebezpečná - a ženám zakázaná.

Kandidátom na učňa nemôže byť každý. Základné kritéria sú tri: byť toho správneho pohlavia a veku, mať dobrú fyzickú kondíciu, a duševnú schopnosť zazrieť toho svojho draka, byť len na moment. Každý rok sa do arény postaví dvanásť dvanásťročných chlapcov, najlepších z najlepších, ktorí sa pokúsia draka presvedčiť, že to práve ich by si mal vybrať.

A tu niekde prichádza Eon, mrzák, kandidát na dračieho učňa. Ako dieťa mal škaredú nehodu, a len zázrak ho zachránil od drevenej nohy. Vláči za sebou pokrútenú a boľavú končatinu, ktorá mu bráni robiť všetky pohyby, ktoré ostatní vykonávajú s prirodzenou ľahkosťou. Eonov fyzický hendikep však vyvažuje mimoriadne nadanie na ovládanie duševnej energie, vďaka ktorej môže vidieť nie jedného, ale všetkých z drakov, čo je úkaz... značne nevídaný.

A ak ste si prečítali anotáciu, viete, čo teraz doložím: Eon nie je chlapec. A nemá ani predpísaný vek 12 rokov. Eon je dievča: šestnásťročná Eona, ktorá by na dračiu mágiu nemala mať ani pomyslenia. Len za pokus predstúpiť pred draka by ju aj s jej majstrom stihla jednoznačná smrť. Napriek tomu to Eona riskne. A čo sa nestane - vytúžený Potkaní drak si ju síce za učňa nevyberie, ale namiesto toho Eona privolá Zrkadlového draka, patróna Pravdy, ktorého nikto nevidel už pol tisícročia.

Kto si pomyslel, že tu Eonine trampoty končia, sa samozrejme mýlil. Eona sa sťahuje na cisársky dvor, kde je kamuflovať pohlavie ešte zložitejšie. Za každým rohom číhajú intrigy, zrada a pretvárka - je to miesto, kde si treba dávať pozor na každé jedno slovo. Dvojnásobne pred pánom Idom, Dračím okom Potkanieho draka, ktorému sú Eona a jej učeň tŕňom v oku, a urobí všetko pre to, aby sa ich zbavil.

Pokiaľ ste si to ešte neuvedomili, alebo to z môjho zjednodušeného prerozprávania nie je veľmi cítiť, Eon je strašne komplexná, a dobre premyslená vec. Zámerne vravím zjednodušeného, pretože všetko, čo som práve odhalila, sú len rámcové fakty - holá kostra prvých 80 strán, na ktorú sa dej pozvoľne nabaľuje. A pritom si Eon ponecháva status ľahko stráviteľného príbehu, v ktorom sa s trochou pozornosti nestratíte, pretože všetky vedľajšie línie, ktoré sa od tej hlavnej odtŕhajú, fungujú ako puzzle - a v konečnom dôsledku sa nevytrácajú do stratena, ale krásne do skladačky zapadajú, a tak nie je nič mimoriadne, ak si po 200 stranách spomeniete na vtedy nepodstatný fakt, ktorý je odrazu kľúčovým. Vďaka tomu nemá kniha žiadne hluché miesta - pomalšie, to áno, ale nikdy nie hluché, ktoré by žiadnym spôsobom neprispievali ku výstavbe príbehu, alebo aspoň do spoznávania postáv.

Postavy. Každá jedna postava, ktorá sa v knihe objaví, má svoju vlastnú osobnosť. V Eoninej bezprostrednej blízkosti sa ich pohybuje len hŕstka, a o to viac sa tým prehlbuje ich charakter. Každá jedna z postáv, či už hlavná, alebo vedľajšia, je charakterovo veľmi silná. Jediná moja výhrada smeruje na postavy detí, ktoré majú papierovo 12, ale okolie ich na základe ich správania berie ako plnohodnotných dospelých. Najžiarivejší príklad je Eona, ktorá je duševne príliš vyspelá nie len na 12-ročného chlapca, ale aj 16-ročnú dievčinu.

Malú pozornosť chcem venovať práve Eone, a celej tej kamufláži okolo jej pohlavia. Eon z tohto hľadiska nie je len o nosení chlapčenského oblečenia na dievčenskom tele. Eona, ako ju spoznávame na začiatku príbehu, svoje ženské telo odmieta. Pohľad na vlastné ženské krivky, bolestivá menštruácia každý mesiac, a v neposlednom rade odporná zmrzačená noha, to všetko v nej vyvoláva niečo ako strach, alebo možno ľahkú traumu - bohužiaľ nie som psychológ, ktorý by to vedel definovať. Eona je však stavaná do pozície, kedy musí proti svojmu presvedčeniu, že sa mala narodiť ako muž, začať bojovať. S týmto vnútorným prerodom jej pomáha postava pani Dely: muža, ktorý je v srdci ženou. Ak ste sa nad touto vetou pousmiali, vedzte, že pani Dela je prezentovaná zo všetkých postav najvážnejšie a najtragickejšie, a na jej pôsobení nie je jediný bod na zasmiatie sa.
Tento proces prijatia samej seba - Eoninej ženskej stránky - tvorí ako vonkajší, tak vnútorný dejový prvok, čo opäť podopiera hlbokú komplexnosť textu.

Ale ak ma na Eonovi niečo naozaj okúzlilo, bol to rozprávačský štýl. Alison Goodmanová nás nestŕha do žiadneho zbesilého farebného víru, ale vyťahuje svoje vyšperkované rekvizity jednu po druhej, podrží ich na výslní, kde si ich všetci dobre obzrú, a potom ich zaradí do úhľadného radu. Rozpráva voľne, pomaly, zreteľne a jednoducho, a dáva nám čas uložiť si v hlave to, čo sme sa práve dozvedeli.

Jej štýl je bohatý na verné opisy, ktoré vás dostanú presne tam, kam Goodmanová chce. Stojíte v studenej komôrke, na horúcom piesku, uprostred sviežej záhrady... ak Eona zavrie dvere, vy na zemi vidíte pás svetla, ktorý sa postupne stráca, prach vznášajúci sa v povetrí, a cítite osviežujúci chlad z kamenných stien, ktorý vám oblíže nahé plecia. Pokiaľ sa radíte ku tej skupine čitateľov, ktorá je schopná vychutnať si nie len dej, ale aj techniku, ostane vám úžasný zážitok.

Na otázku odporúčania vravím jednoznačné áno. Všetkým, povinne. Menej nároční čitatelia spoznajú originálne podaný príbeh z prepracovaného prostredia exotického cisárskeho dvora, ktorý je v našich končinách ako závan čerstvého (z nejakého dôvodu mám obrovskú chuť dodať slová a teplého) ázijského vetra. Tí ostatní si vychutnajú výborne vystavené postavy, nádherný jazyk, ktorý pohladí na duši, a možno aj nejaké to vnútorné posolstvo. Neváhajte, prečítajte, a tešte sa na vyvrcholenie v druhom diele.

A ak vás aj náhodou neočarí ako mňa, aspoň uvidíte, že čo sa týka drakov, a Dračích pánov, že to ide aj inak, ako sme doteraz zvyknutí.

Jedna voľba ťa môže zmeniť (Divergencia - Veronica Roth) ^RECENZIA

Chicago, ďaleká budúcnosť. Beatrice Priorová žije v spoločnosti rozdelenej na päť frakcií. Na rozhodovacej ceremónii si všetci šestnásťroční vyberajú frakciu, ktorej zasvätia zvyšok života. Beatrice má len dve možnosti: zostať so svojou rodinou, alebo ju navždy opustiť, aby mohla byť sama sebou. Rozhodnutím napokon prekvapí všetkých vrátane seba. Zmení si meno na Tris a usiluje sa obstáť v tvrdej konkurencii, aby si vybojovala miesto v novom živote. Hľadá skutočných priateľov a zamotáva sa do vzťahu s chvíľami neodolateľným, inokedy neznesiteľným chlapcom. Keď Tris objaví sprisahanie, ktoré môže zničiť jej navonok dokonalú spoločnosť, záhadná schopnosť jej buď pomôže zachrániť ľudí, ktorých miluje, alebo...

"Buď statočná Tris."

O tom, že dystópie momentálne zaplavili knižný trh sa už vie. O tom, že sa autorky predháňajú, ktorá napíše lepší dystopický príbeh, je už úplne každému jasné. Z každej strany sa na nás valí jedna obrovská vlna. Po tom čo Hry o život namierili z knižnej podoby aj do kín, čitatelia hľadajú niečo podobné a hlavne tiež dokonalo kvalitný príbeh z budúcnosti. Jednej autorke sa to podarilo. Jej meno je Veronica Roth a jej úžasný debut, ktorý vyhral na Goodreads v kategórií Nejlepší debut roku 2011, sa môžeme tešiť aj u nás.

Chicago budúcnosť.... Ľudia sú rozdelení podľa cností do piatich frakcií.Harmónia hlási priateľskosť a mier, Otvorenosť - pravdovravnosť,Informovanosť - vedomosti, Neohrozenosť - odvahu, Sebazaprenie - obetavosť. Beatrice Prior žije s rodičmi v sebazaprení, no blíži sa Rozhodovacia ceremónia, kde sa všetci 16-roční rozhodnú, kde budú patriť do konca života. Väčšina sa rozhodne pre frakciu, v ktorej vyrastali, no niektorí sa rozhodnú pre inú. Či je to tým, že im pomôže test predpokladov, alebo sa tak proste cítia. Beatrice je jedna z tých, ktorá sa rozhodne inak. Vyberá si Neohrozenosť. Zmení si meno na Tris a zisťuje, že výber frakcie nebol tou najťažšou úlohou. Čaká ju totiž ešte iniciačná skúška, kde buď dokáže, že medzi Neohrozených patrí, alebo skončí ako bezprízorná. Tá druhá možnosť je ale v očiach Tris horšia ako smrť...

Najprv frakcia, potom krv...

Od tejto knihy som očakávala niečo úžasné, niečo perfektne spracované, niečo čo budem milovať. Stalo sa!   Nádherný príbeh z budúcnosti ma vtiahol a nepustil. Nikde som nenašla žiadnu dieru, všetko bolo dokonalo posplietané, nikde som sa nenudila. Striedala sa jedna akcia za druhou a keď mal prísť koniec, uvedomila som si, že to bolo jedným slovom veľkolepé. Ľahko písaná kniha, žiadne dlhé opisy, jednoducho Veronica Roth je talent.

Mám svoju hrdosť. Jedného dňa mi síce skomplikuje život, ale teraz mi dodáva odvahu. 

Hlavná hrdinka Tris bola v sebazaprení šedou myškou a vo vnútri bojovala s neohrozenosťou. Bolo úžasné sledovať, ako sa jej odvaha pomaličky vyplavovala na povrch. Teda huh. Pomaličky? To bola rýchlosť... Nečudo, však na iniciačnej skúške sa doslova od začiatku pestuje adrenalín. Tu sa pestujú odvážni a nie strachopudi.... Pre Tris je to ťažké nielen fyzicky ale aj psychický nápor je tu viac než jasný a s tým sa popasovať nebude predsa len najľahšie. Milovala som tie myšlienkové pochody, ktoré jej vírili hlavou každou chvíľou. Každou chvíľou sa zamýšľala nad celým systémom, nad sebou, nad tým čo asi cítia jej najbližší a čo priatelia. Presne to bolo na tej knihe také pripútavajúce, že som presne vedela, čo hlavná hrdinka pri jednotlivých, povedala by som akčných, scénach cíti. 

Možno sa trochu Sebazaprenia skrýva v každom človeku, len o tom nevie.

Tak isto ako hlavná postava Tris aj tie vedľajšie postavy mali výborne opísané vlastnosti, či povahové črty. Každý sa do príbehu zapojil a nikde som tam nenašla piate koleso na voze. Už vo veľa knihách som si všimla, že väčšina postáv je iba do počtu. Tu to tak nebolo. Každá z nich mala nejaký význam aj keď, niektoré dlhú životnosť naozaj nemali. No predpokladajme, že keby nemali taký brutálny osud, asi by tá kniha nebola taká kvalitná a ubralo by jej to na gradácií deja.

Občas... občas zatúžim vidieť to ešte raz. Chcem sa na teba dívať, keď žiješ naplno.

V dobrej knihe by nemala chýbať aspoň štipka romantiky. Bola tu a bola krásna... Štyri je na jednej strane nekompromisným trénerom, ktorý Tris desí a na tej druhej strane je jemný a snaží sa ju len chrániť. Nádherný jemný citový zážitok a práve tu vidno, že dobrý autor vie romantiku vniesť do príbehu aj po malých kúskoch, ale za to oveľa dojemnejších, než by sa na tie malé porcie romantiky patrilo.





"Pocit viny nech nám pripomína, že sa nabudúce máme viac snažiť."

Prirodzene v Divergencii bolo pár nedostatkov napr. ako žili v Neohrozenosti (Dauntless) tehotné ženy a ako ich (Ľudí) tam mohlo byť tak veľa (s matematickými prepočtami to nevychádza). Alebo napríklad ja si neviem predstaviť , kto by z tejto doby šiel do Sebazaprenia - maximálne by tam zostali tí čo sa tam narodili a tí čo by sa báli divergencie.

čakanie na rezistenciu :)

Tu je ukážka z mojej obľúbenej knihy Divergencia!

Možno sa aspoň pustíte do opätovného čítania, pri čakaní na 3. diel!

Veronica Roth - Divergencia (UKÁŽKA)

Designy

Ako ste si zrejme všimli zmenila som pozadie a celý layout. Chcela som nejakú zmenu. Terajší design by mal vyzerať takto:

No predtým som vytvorila aj niektoré takéto:

Aby ste nezabudli (a ja spolu s vami) pridávam tu aj môj bývalý design:

Obálky k VA - Upírskej Akadémii

AMERIKA

Tu je to také klasické až je to nudné. Nie je to hrôza, ale veľa sa s tým zdá sa nenamáhali. 

HOLANDSKO

Tak toto vyzerá každé inak. S VA to absolútne nesúvisí (hlavne ten dobový kostým na prvom obrázku , čo vyzerá ako červená čiapočka). A posledné ako romantický príbeh, ( čo VA sčasti aj je, ale myslím klasickú romancu). (myslím, že to je tým pozadím) 

RUSKO

Toto je dosť podobné americkej verzii, až na posledný obrázok - toho som sa zľakla.

 

SLOVINSKO

Keby som nevidela názov a autorku, tak si pomyslím, že je to Škola Noci.

TURECKO

Bránu zopakovali z americkej série a obrázky mi pripomínajú nejaký horor. Myslím, že toto je najhoršia obálka, bez urážky. 

SLOVENSKO

Podľa mňa najkrajšia je naša slovenská obálka. Je to zaujimavé a neokúkané. Strany sú zafarbené čiernou. 

 

DIVERGENCIA: obálka k poslednej časti trilógie!

 

Čo o obálke povedala Veronica Roth, autorka tejto úspešnej trilógie?

 Mnohí možno čakali, že obálka bude mať na vrchu tvar jednu z piatich frakcií (napr. Sebazaprenie -Harmónia a Neohrozenosť už boli). Veronica však spomenula , že symbol vlny sa v knihe objaví. 

Mne sa obálka páči, aj keď viac sa mi páčila Rezistencia {Divergencia  #2). Uvidím , keď ju budem mať v ruke :).

Názov mohol byť aj Konvergencia a obálka takáto:

Ešte  157 dní! (Do vydania v Amerike.)