Sedela na strome. Štíhlymi prstami prechádzala po drsnom obale hrubočiznej knihy. Svoje vlasy mala prekryté šatkou, ktorá zakrývala šupinatú kožu na kúsočku čela a kobaltovo modré vlasy. Quintila patrila medzi kobrí ľud. Ako jedna z mnohých dokázala vycítiť históriu z danej veci. Ľudia sa kobrích ľudí , alebo jednoducho kobry ako ich skrátene nazývali, báli, pretože ich výnimočné schopnosti im nevyhovovali. Z času na čas sa našiel nejaký vodca, ktorý ľudí dokázal zjednotiť a povstal proti kobrom. Raz však vyhral jeden raz druhý druh. Tieto vojny zatiaľ nikam neviedli. Kobry mali pokojnú povahu a preto vojny nikdy neorganizovali. Vždy sa iba bránili. Ľudia im neprekážali, poskytovali im príjemné rozptýlenie, keď nemali čo robiť. Kobry bavilo sledovať ako sa ľudia hádajú pre zbytočné veci. Oni si tak vďaka tomu mysleli že sú najinteligentnejšími stvoreniami v Slnkobrane.
Quinny sa rozhliadla po záhrade. Bola neveľká , no napriek tomu tam bolo veľa zelene. Popínavé kry, tisy, ruže... Ladne zoskočila zo stromu a začala sa zakrádať smerom ku knižnici. Quinny sa , na rozdiel od iných kobrov zaujímala o ľudí. Pred svojou aristokratickou rodinou však niečo také spomenúť nemohla. Vyštudovala najlepšie kobrie školy a ovládala sedem jazykov, z toho šesť ľudských ( kobrovia nikdy nerozumeli , načo je ľuďom toľko jazykov - ledva ovládali ten svoj nieto ešte ďalších päť).
Kde ma nájdete
Kniha mesiaca
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára