Je jedna krajina, jedno cisárstvo. Ak si ho chceme predstaviť, vyberme sa do východnej Ázie, do Číny a Japonska (ja som si myslela, že sa to má odohrávať v tých krajinách). Spomeňme si na nádherné záhrady, honosne vyšívané rúcha, naolejované čierne vrkoče.
Veria tu na draky. A týchto drakov je 12, pričom každému z nich je zasvätený jeden rok. Ich mená sú Byvolí, Tigrí, Zajačí, Hadí, Konský, Kozí, Opičí, Kohúti, Psí, Prasací, Potkaní a Dračí, alebo Zrkadlový drak, ktorého však už 500 rokov nikto nevidel.
Na začiatku svojho roka si každý drak zvolí svojho učeníka, z ktorého sa po 12 rokoch, na začiatku ďalšieho roka, stáva Dračie oko - Dračí pán - ktorému drak prepožičiava úžasnú moc. Právo stať sa dračím učňom však majú len fyzicky aj psychicky silní jedinci, pretože dračia mágia je nie len fascinujúca, ale aj smrteľne nebezpečná - a ženám zakázaná.
Kandidátom na učňa nemôže byť každý. Základné kritéria sú tri: byť toho správneho pohlavia a veku, mať dobrú fyzickú kondíciu, a duševnú schopnosť zazrieť toho svojho draka, byť len na moment. Každý rok sa do arény postaví dvanásť dvanásťročných chlapcov, najlepších z najlepších, ktorí sa pokúsia draka presvedčiť, že to práve ich by si mal vybrať.
A tu niekde prichádza Eon, mrzák, kandidát na dračieho učňa. Ako dieťa mal škaredú nehodu, a len zázrak ho zachránil od drevenej nohy. Vláči za sebou pokrútenú a boľavú končatinu, ktorá mu bráni robiť všetky pohyby, ktoré ostatní vykonávajú s prirodzenou ľahkosťou. Eonov fyzický hendikep však vyvažuje mimoriadne nadanie na ovládanie duševnej energie, vďaka ktorej môže vidieť nie jedného, ale všetkých z drakov, čo je úkaz... značne nevídaný.A ak ste si prečítali anotáciu, viete, čo teraz doložím: Eon nie je chlapec. A nemá ani predpísaný vek 12 rokov. Eon je dievča: šestnásťročná Eona, ktorá by na dračiu mágiu nemala mať ani pomyslenia. Len za pokus predstúpiť pred draka by ju aj s jej majstrom stihla jednoznačná smrť. Napriek tomu to Eona riskne. A čo sa nestane - vytúžený Potkaní drak si ju síce za učňa nevyberie, ale namiesto toho Eona privolá Zrkadlového draka, patróna Pravdy, ktorého nikto nevidel už pol tisícročia.
Kto si pomyslel, že tu Eonine trampoty končia, sa samozrejme mýlil. Eona sa sťahuje na cisársky dvor, kde je kamuflovať pohlavie ešte zložitejšie. Za každým rohom číhajú intrigy, zrada a pretvárka - je to miesto, kde si treba dávať pozor na každé jedno slovo. Dvojnásobne pred pánom Idom, Dračím okom Potkanieho draka, ktorému sú Eona a jej učeň tŕňom v oku, a urobí všetko pre to, aby sa ich zbavil.Pokiaľ ste si to ešte neuvedomili, alebo to z môjho zjednodušeného prerozprávania nie je veľmi cítiť, Eon je strašne komplexná, a dobre premyslená vec. Zámerne vravím zjednodušeného, pretože všetko, čo som práve odhalila, sú len rámcové fakty - holá kostra prvých 80 strán, na ktorú sa dej pozvoľne nabaľuje. A pritom si Eon ponecháva status ľahko stráviteľného príbehu, v ktorom sa s trochou pozornosti nestratíte, pretože všetky vedľajšie línie, ktoré sa od tej hlavnej odtŕhajú, fungujú ako puzzle - a v konečnom dôsledku sa nevytrácajú do stratena, ale krásne do skladačky zapadajú, a tak nie je nič mimoriadne, ak si po 200 stranách spomeniete na vtedy nepodstatný fakt, ktorý je odrazu kľúčovým. Vďaka tomu nemá kniha žiadne hluché miesta - pomalšie, to áno, ale nikdy nie hluché, ktoré by žiadnym spôsobom neprispievali ku výstavbe príbehu, alebo aspoň do spoznávania postáv.
Postavy. Každá jedna postava, ktorá sa v knihe objaví, má svoju vlastnú osobnosť. V Eoninej bezprostrednej blízkosti sa ich pohybuje len hŕstka, a o to viac sa tým prehlbuje ich charakter. Každá jedna z postáv, či už hlavná, alebo vedľajšia, je charakterovo veľmi silná. Jediná moja výhrada smeruje na postavy detí, ktoré majú papierovo 12, ale okolie ich na základe ich správania berie ako plnohodnotných dospelých. Najžiarivejší príklad je Eona, ktorá je duševne príliš vyspelá nie len na 12-ročného chlapca, ale aj 16-ročnú dievčinu.
Malú pozornosť chcem venovať práve Eone, a celej tej kamufláži okolo jej pohlavia. Eon z tohto hľadiska nie je len o nosení chlapčenského oblečenia na dievčenskom tele. Eona, ako ju spoznávame na začiatku príbehu, svoje ženské telo odmieta. Pohľad na vlastné ženské krivky, bolestivá menštruácia každý mesiac, a v neposlednom rade odporná zmrzačená noha, to všetko v nej vyvoláva niečo ako strach, alebo možno ľahkú traumu - bohužiaľ nie som psychológ, ktorý by to vedel definovať. Eona je však stavaná do pozície, kedy musí proti svojmu presvedčeniu, že sa mala narodiť ako muž, začať bojovať. S týmto vnútorným prerodom jej pomáha postava pani Dely: muža, ktorý je v srdci ženou. Ak ste sa nad touto vetou pousmiali, vedzte, že pani Dela je prezentovaná zo všetkých postav najvážnejšie a najtragickejšie, a na jej pôsobení nie je jediný bod na zasmiatie sa.Tento proces prijatia samej seba - Eoninej ženskej stránky - tvorí ako vonkajší, tak vnútorný dejový prvok, čo opäť podopiera hlbokú komplexnosť textu.
Ale ak ma na Eonovi niečo naozaj okúzlilo, bol to rozprávačský štýl. Alison Goodmanová nás nestŕha do žiadneho zbesilého farebného víru, ale vyťahuje svoje vyšperkované rekvizity jednu po druhej, podrží ich na výslní, kde si ich všetci dobre obzrú, a potom ich zaradí do úhľadného radu. Rozpráva voľne, pomaly, zreteľne a jednoducho, a dáva nám čas uložiť si v hlave to, čo sme sa práve dozvedeli.
Jej štýl je bohatý na verné opisy, ktoré vás dostanú presne tam, kam Goodmanová chce. Stojíte v studenej komôrke, na horúcom piesku, uprostred sviežej záhrady... ak Eona zavrie dvere, vy na zemi vidíte pás svetla, ktorý sa postupne stráca, prach vznášajúci sa v povetrí, a cítite osviežujúci chlad z kamenných stien, ktorý vám oblíže nahé plecia. Pokiaľ sa radíte ku tej skupine čitateľov, ktorá je schopná vychutnať si nie len dej, ale aj techniku, ostane vám úžasný zážitok.
Na otázku odporúčania vravím jednoznačné áno. Všetkým, povinne. Menej nároční čitatelia spoznajú originálne podaný príbeh z prepracovaného prostredia exotického cisárskeho dvora, ktorý je v našich končinách ako závan čerstvého (z nejakého dôvodu mám obrovskú chuť dodať slová a teplého) ázijského vetra. Tí ostatní si vychutnajú výborne vystavené postavy, nádherný jazyk, ktorý pohladí na duši, a možno aj nejaké to vnútorné posolstvo. Neváhajte, prečítajte, a tešte sa na vyvrcholenie v druhom diele.A ak vás aj náhodou neočarí ako mňa, aspoň uvidíte, že čo sa týka drakov, a Dračích pánov, že to ide aj inak, ako sme doteraz zvyknutí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára