Hra rezieb (1) - Nie všetky kódy sú matematicky presné, ale tento je, Kara

Bolo to po zime. Poznáte tie dni, keď má byť teplo, ale zima mu nechce predať svoju nadvládu nad svetom. Šli sme na exkurziu do Dómu sv. Alžbety. Bolo tam chladno a vlhko. Všetci obdivovali nádherné fresky a pôsobivé rezby. Ja som však zbadala niečo iné, čo ma zaujalo väčšmi. Pozerala som sa cez takú lupu s červeným sklom a zbadala som kód. Maľba Poslednej večere, čierny mních, freska, kameň, kohúta s jablkom, kňaz s rozliatym vínom a rám s vygravírovanými iniciálmi. Na laviciach. Dookola. Podišla som bližšie a zistila som že tieto výjavy sú vyrezané. Opakujúce sa. Maľba Poslednej večere, čierny mních, freska, kameň, kohúta s jablkom, kňaz s rozliatym vínom a rám s vygravírovanými iniciálmi. Znova.

Určite poznáte ten pocit, keď si obľúbite jednu pesničku a začnú ju hrať na každom rohu. To bol môj prípad s týmito dokonalými (nepreháňam) rezbami. Zrazu som ich videla všade. Bol to pocit, ako keby som práve teraz otvorila oči. Rezby boli viditeľné iba keď ste ich hľadali. Najviditeľnejšie boli na laviciach no bez tej lupy sa nedali vidieť, teda dali, ale bolo tam mnoho iných rezieb, takže sa to tam strácalo.

Kód som si zapísala (veď nikdy nemôžem vedieť, či to nie je dôležité). Exkurzia sa skončila.
Zo školy som šla domov a tam som premýšľala nad kódom. Aspoň som mala čo robiť, keď bola taká nuda.

Asi po týždni som stretla dievča. Volala sa Lena. Už len jej vzhľad pútal pozornosť. Mala čierne vlasy s modrými pramienkami. Jej bledá tvár niekedy dosahovala až mŕtvolne nádych. Bola vysoká tak ako ja.
Stretli sme sa na krúžku o modelovaní z hliny. Vytvárala nádherné džbány, poháre a rôzne iné veci. Na začiatku sme sa rozprávali o modelovení a výrobkoch.

No potom sa na chvíľu odmlčala a potom mi povedala jeden príbeh, len tak z ničoho nič: "Bol raz jeden kupec, ktorý skupoval všetky haraburdia a zbytočnosti, ktoré neskôr predával za dobré ceny. Ľudia ho mali radi, lebo im vždy vedel dobre poradiť. No nastala vojna a kupec síce prežil, ale on a jeho rodina nemala z čoho žiť. Raz tak šiel dolu úbočím a v diere v zemi , do ktorej nešťastne zapadol našiel rôzne malé predmety. Zlatý rám, kohúta s jablkom, zaujímavý kameň, figúrku kňaza s čašou vína, sčernetého mnícha, fresku a maľbu , kde ľudia jedli." To sú predsa tie rezby!

" Rozhodol sa predať tieto predmety. Predal ich architektovi, ktorý mal o ne nezvyčajný záujem. Zaplatil mu za ne veľkú sumu peňazí. Kupec sa nad tým nezamýšľal a postavil si veľký dom na útese v jednej exotickej krajine. "

Po dorozprávaní príbehu som začala premýšľať. Rezby sú jedna vec, ale spojte si to s divným dievčaťom, ktoré vám rozpráva príbeh o predlohe rezieb. Výsledok je chaos v mojej hlave. Ako som premýšľala, nenapadlo mi nič realistické. Aj keď zrejme (ak zoberieme do úvahy, že je príbeh pravdivý) od kupca kúpil tie figúrky staviteľ dómu. Tak som rozmýšľala vtedy, tak rozmýšľam teraz.

Keď som sa Leny opýtala (po chvíľkovom tichu, keď bolo počuť iba nástroje na modelovanie) či je ten príbeh pravdivý, opýtala sa ma , či to neviem posúdiť sama. Vtedy sa skončila hodina a Lena sa pobrala domov tak rýchlo , že som ju nemohla zastihnúť. Na ďalších hodinách sa neukázala.

Lena tým možno myslela, že ak som videla rezby v kostole, tak viem, že predmety v jej príbehu sú predlohy, a to by znamenalo , že príbeh je skutočný. Ale zaujímalo by ma, akoby mohla Lena vedieť , čo som v dóme videla.

Bolo to zamotané. Zúfalo som potrebovala ďalšiu indíciu, tak som šla opäť do dómu. Nezistila som nič. Medzitým som však papierik stratila, tak som si o zapísala na novo. Maľba Poslednej večere, čierny mních, freska, kameň, kohút s jablkom, kňaz s rozliatym vínom a rám s vygravírovanými iniciálmi. Už mi napadlo, že každý znak niečo môže znamenať, ale na nič som neprišla (čo môže symbolizovať kohút s jablkom?!).

Na niečo som však prišla. Možno nejde o všetky znaky, ale o niektoré. Skúsim napríklad tie čo sa spájajú s kostolom. Začala som si do môjho zápisníka zapisovať. Maľba Poslednej večere, čierny mních, freska, kňaz s rozliatym vínom. Lenže počet je sedem a polovica zo sedem je tri a pól, nie štyri (malo by to sedieť aj matematicky ( nikdy sa neviem zbaviť pocitu, že si myslím, že hlavolam má byť dokonalý) každopádne ja by som to tak spravila). Ale nerozumiem odkiaľ by som mala zobrať polovicu.