Vyskočím za ňou a ešte chvíľu sa nemotorne tackám, aby som udržala rovnováhu. Pozriem sa kde sme. Nachádzame sa na pastvine ohraničenej plotom. Na konci sú tri okrúhle terče. Vedľa nich je stolík so zbraňami. Sú tam pušky a revolveri. Mar si vytiahne revolver spod opaska a ukáže mi ako mám strieľať. Najprv si všímam ruky až potom postoj. Rovnako ako pri prvej fáze, potrebujem niekoľko neplatných pokusov, kým vôbec trafím. Do stredu trafím až po vystrieľaní niekoľkých zásobníkov. Keď sa tak stane, zaplaví ma radosť ako po víťazstve. Zvládla som prvú časť druhej fázy skúšky za jeden deň. A to si mysleli, že to bude trvať týždeň.
Na druhý deň sa s Mar dovezieme na to isté miesto. Znova mi ukáže ako strieľať, tentoraz z pušky. Keď prvý raz strelím, puška sa mi mykne dozadu a vrazí mi do čela a oberie ma o rovnováhu. Ďalšie pokusy sú veľmi podobné. Keď to chcem trafiť musím aspoň ustáť náraz, poviem si. Postavím sa a pozerám na terč. Vystrelím. Ruky mi automaticky prejdú k čelu, ale pevne ich držím na svojom mieste. Nohy takisto. Pozriem sa na terč a poteším sa. Strela prešla okrajom terča. Podobne ako pri revolveri vystrieľam pár zásobníkov, kým trafím do stredu terča. Znovu sa poteším.
Teraz, keď som zvládla druhú fázu skúšky, musím zvládnuť ešte jednu. Ako pri prvej, aj pri tejto musím mať silnú vôľu. Táto časť skúšky sa považuje za najťažšiu. S Lynn tentoraz zostaneme v budove. Prevedie ma pár chodbami, kým konečne zastaneme. Vojdeme do miestnosti, ktorej steny sú zrkadlá. Na druhom konci miestnosti je veľká obrazovka a pri nej počítač. "Takže," začne Lynn, "musíš sa pozerať protivníkovi rovno do očí a potom si predstavovať ako ho ovládneš. Keď budeš mať pocit, že je v tvojej moci, pokús sa mu povedať čo od neho potrebuješ, ale nesmieš strácať očný kontakt. Počítač si náhodne vyberie nejakú osobu, a zobrazí ju na obrazovke. Rozumieš?" Prikývnem.
Lynn spustí program a na obrazovke sa zjaví staršia žena. Celú tvár má vráskavú a na krku má perly. Upriem na ňu silný pohľad. Cítim, ako mi meravejú prsty na nohách a rozlieva sa po mne teplo. Žena je v mojej moci. Pocítim záchvev vzrušenia, že som to dokázala, ale neuhnem pohľadom. Žene prikážem, aby si sadla. Urobí to. Zvládla som to.
Lynn vypne počítač a pozrie na mňa: "Zvládla si tretiu fázu skúšky. Vidno, že máš silnú vôľu, inak by si to nezvládla. Misiu vykonáš o dva dni. Veľa šťastia!" Po Lynninom zaželaní sa poďakujem a vyjdem z miestnosti.
Stojím v tej istej miestnosti, kde som robila poslednú fázu skúšky. Lynn a Mar nastavujú počítač na moje premiestnenie. Pušku mám schovanú v taške, aby som nebudila pozornosť. Revolver mám zastrčený za opaskom pod bundou. "Pripravená?" opýta sa Lynn. Prikývnem.
Som pripravená. Zrazu sa všetko zatočí a myslím si že padám. V tom okamihu pod nohami zacítim pevnú zem a vstanem. Rozhliadnem sa dookola. Stojím pri chate Morské oko. Jazero leží napravo odo mňa. Priblížim sa k nemu a pozriem sa či ma nikto nesleduje. Nikto.
Vkĺznem do vody a zachvejem sa. Je studená. Začnem sa sústrediť. Premena prebieha postupne, za pár minút. Ponorím sa a sledujem prúd. Dovolím mu, aby ma stiahol zo sebou. Veles povedal že perly sa nachádzajú približne na konci prúdu. Plávam a hľadám ich. Zrazu uvidím, ako sa niečo trblieta na dne jazera. Mali by to byť perly. Priplávam bližšie a pozriem sa. Určite to sú ony. Podivné tvary a sivastá farba. Vyplávam na hladinu jazera a perly schovám do vrecka. Vyjdem von z vody a osuším sa špeciálnym uterákom, ktorý vysuší mňa aj moje oblečenie za pár sekúnd.
Keď som vchádzala do vody, mala som šťastie, že ma nikto nevidel, no tentoraz vidím ako ľudia postávajú v skupinkách a hľadia na mňa. Museli vidieť moju premenu. Na to som si doniesla zbrane. Náboje sú naplnené zvláštnou látkou, ktorá vymazúva pamäť a nahradí ju niečím úplne normálnym. Nenápadne strelím do všetkých vzdialených ľudí. Podídem bližšie k tým, čo sú bližšie pri mne a začnem hypnotizovať. Človek sa dá zhypnotizovať podľa toho akú ma silnú vôľu. títo ju zrejme veľmi silnú nemali, lebo po pár sekundách spadli do mojej moci. Prikázala som im, aby na všetko čo videli zabudli a mysleli si že idú na piknik.
Týmto som problémy s tým kto ma videl vyriešila. Stlačím gombík na teleporte a zasa si myslím že padám. No onedlho stojím na zemi na planéte Mez. Podám perly Lynn a cítim ako mi spadne kameň zo srdca, nevedela som že ho tam mám, ale teraz keď spadol cítim úľavu.
Pozerám sa, ako Mar drví perly a mieša ich s divnou tekutinou. Potom sa zvezieme vlakom až na hranicu Lekie a Mar pokropí látkou oheň. Zrazu začína miznúť, až kým napokon celý zmizne a zostane iba popol. Vrátime sa do budovy a pripravím sa na teleportovanie domov. Rozlúčim sa s Velesom, Mar a Lynn. Hovoria mi, že môžem prísť kedykoľvek chcem. Stačí len stlačiť teleportovať sa v e-maili, ktorý som dostala pred šiestimi dňami. Sedím na stoličke pri počítači a rozmýšľam nad poslednými udalosťami. Moja cesta vlastne potvrdzuje že mimozemšťania existujú. Škoda len, že som sa ich neopýtala na bližšie podrobnosti o ich planéte. Možno nabudúce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára