Doma máme tri počítače skryté za posuvným panelom. Sedím na stoličke za jedeným z nich a hrám svoju obľúbenú hru. Otvorenú mám ešte e-mailovú stránku. Zrazu niečo pípne. Pozriem sa do e-mailovej schránky a nájdem tam nový e-mail.
Otvorím ho a prekvapím sa. Píše sa tam, že som dostala pozvánku na planétu Mez, do štátu Lekia. Dolu je tlačidlo teleportovať sa. Myslím si, že mi to poslala nejaká kamarátka aby si zo mňa urobila srandu. No keď sa pozriem na adresu odosielateľa tak sa prekvapím ešte viac. Je tam adresa: Lekia.min.@mez.lek. Je to zvláštne. Žeby skutočne prišli mimozemšťania? Kliknem na tlačidlo teleportovať sa a čakám čo sa stane.
O pár sekúnd sa zobudím a vstanem. Nachádzam sa na lúke. Trávu mám asi po členky. Obloha je tmavočervená, len čo ju zbadám inštinktívne sa skrčím. Červené oblohy nikdy neveštili nič dobré. Zrazu začujem plieskanie krídel. Pozriem sa odkiaľ ten zvuk prichádza. Za sebou uvidím dvojmetrového vtáka, ako ku mne letí. Preľaknem sa. Neviem kde som a čo sa to deje. Vták sa približuje rýchlejšie a rýchlejšie. Snažím sa utiecť ale akoby mi zmrzli nohy na mieste. Pozriem sa dole a skutočne mám na nohách ľad. Len čo si to uvedomím, vták ma schytí a niekam nesie.
Míňame rôzne nížiny, skaly a hory. Vzápätí zastaneme. Stojím pri koľajach a vták lieta nado mnou. O chvíľu príde vlak. Alebo niečo, čo sa dá nazvať vlakom. Vyzerá to ako trojuholník obrátený vrcholom dole. Je takmer celý zo skla, iba okraje sú z kovu. Vo vnútri vlaku niekto je. Vyzerá úplne ako normálny človek. Má nevýraznú tvár a krátku bradu, môže mať asi sedemdesiat rokov. Na sebe má žlto-modrý turban, žltú bundu a modré nohavice. Vedľa neho stoja dve dievčatá v mojom veku. Majú oblečené to isté ale namiesto turbanu majú zvláštnu čiapku- vyzerá to ako fľaša otočená hrdlom dole. Prvé dievča má zvláštne mätúce oči, do ktorých sa nedá poriadne pozrieť. Druhé dievča má opasok za ktorým je zastrčený nôž a má pušku, ktorú má prepásanú krížom cez hruď.
Keď ma zbadajú vyskočia z vlaku a pár minút sa ešte potkýnajú aby udržali rovnováhu. "Nevedel som že zástupkyňa Zeme je taká mladá" povedal muž a skúmavo si ma premeral: "počítač sa musel pomýliť." "Kde to som?" opýtam sa. "Na planéte Mez, v krajine Lekia. Bolo to predsa napísané v e-maili, ktorý sme ti poslali. Ako to že to nevieš?" povie dievča s divnými očami. "Nezapáraj Lynn, vieš predsa že obyvatelia Zeme nie sú takí inteligentní ako my." napomenie ju dievča so zbraňami. "A napriek tomu ich žiadame o pomoc." pokrúti hlavou Lynn. "Nehádajte sa!" preruší ich muž s turbanom. "Dohodli sa tak vlády, aj moja aj vaše." "Kto ste?" opýtam sa. "Ja sa volám Lynn a žijem v Lekii vo vláde Hypnotizmus." povie dievča s mätúcim pohľadom. "Ja som Mar a bývam v Lekii vo vláde Smelosť." prehovorí druhé dievča. Potom sa ozve muž s turbanom: "Som Veles a som tiež z Lekie z vlády Strom."
"Čo znamenajú všetky tie vlády a prečo som tu?" opýtam sa ich. "Najprv ti vysvetlíme náš systém," začne Mar. "Naša spoločnosť v Lekii je rozdelená do troch skupín - vlád. Prvá vláda sa volá Smelosť, ľudia v nej sú odvážni a smelí. Druhá vláda je Hypnotizmus, založili ju ľudia s darom hypnotizovať. Do tretej vlády sa spojili ľudia, ktorí sa dokážu premeniť na rastliny, to je vláda Strom. V týchto vládach sa nachádzame už odnepamäti. A prišla si tu preto, lebo nás ohrozuje jeden prírodný živel - oheň. Lenže nie je to taký oheň ako ten váš. Volá sa Oheň smrti. A jedine ľudia majú isté Perly života, ktoré ako jediné môžu Oheň smrti zastaviť. Na našej planéte sa tieto Perly nevyskytujú, ale potom sme našli vás - ľudí. Pre vás nemajú cenu: majú škaredú sivastú farbu a podivné tvary. Počítač poslal e-mail tomu kto sa na našu záchranu hodí a zrejme si to ty . Musíš nám zo Zeme poslať tie perly, stačí jeden centigram Perl života z Morského oka. No musíš zložiť skúšku, inak sa k perlám nedostaneš." Dozvedela som sa ešte, že tá skúška sa skladá z troch fáz: musím sa naučiť čiastočne premeniť na rastlinu, riasu -to ma naučí Veles , narábať so zbraňami, to ma naučí Mar a uviesť osoby so spánku, to zase Lynn. "Každá fáza bude trvať týždeň nášho času a približne trinásť laudov vášho času- čo je približne vaša jedna minúta." vysvetlí Mar. "Ale prečo si počítač vybral práve mňa?" stále nerozumiem. "Počítač vyberie toho, kto má predpoklady na všetky naše vlády." odpovie mi Mar.
"Takže teraz začneme s prvou fázou skúšky." povie Veles svojím ráznym hlasom. Odvtedy čo mi Mar vysvetlila čo sa deje a prečo tu som, ubehlo asi pätnásť minút. Vlakom sme sa premiestnili do údolia, ohraničeného strmými svahmi. V diaľke, za svahmi je počuť burácanie vĺn divého mora. Veles mi práve vysvetlil ako sa mám sčasti premeniť na riasu, takže budem môcť dýchať aj pod vodou . Treba pritom silnú vôľu.
Predstavím si riasu, na jej zamatové listy chvejúce sa vo vode. Myslím na ňu asi päť minút a potom sa pokúsim nadýchnuť. Veles povedal že keď sa budem nadychovať, pocítim že mi vzduch neprechádza cez pľúca, ale cez kožu. Stále dýcham normálne. Skúšam to stále dookola až sa mi to nakoniec podarí. Prejdeme k moru a vkročím do vody. Je príjemne teplá. Nie horúca ani studená, ale vlažná. Plne sa sústredím a rozmýšľam o riase. Vybavujem si listy aj korene. Predstavujem si ako sa riasa vlní.
Potom sa ponorím. Vzápätí pocítim jemné chvenie po celom tele. Nadýchnem a vydýchnem. Premenila som sa. Plávam v mori a cítim úľavu. Zvládla som prvú fázu skúšky. Vyleziem z mora a osuším sa. Veles ma pochváli a podá mi obed. Sú to zvláštne cestoviny s hnedou štipľavou omáčkou. Chutí to výborne. Veles povie, že zajtra ma čaká druhá fáza skúšky. Keďže prvú som zvládla za jeden deň, budem môcť vycestovať skôr.
Veziem sa vlakom s Mar, a premýšľam aká náročná bude druhá fáza. Zistila som že obyvatelia planéty Mez nikdy nespia. Zotmie sa iba asi na minútu a pol a potom je ďalší deň.
Mar zrazu vstane a povie: "Je čas vystupovať." a vyskočí z vlaku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára