Ten človek vôbec nevyzeral, že by mal ísť do kostola. Bol dosť nízky, takmer ako trpaslík. Na sebe mal čierny dlhý plášť, ktorý končil nad jeho členkami. Od začiatku mi bol nesympatický, takže som nebola ktovieako príjemná. "Je snáď zakázané chodiť do kostola? "
" Bol by som rád, aby bolo, " zašomral si pod nos. Ufrflaný starý dedo.
Išla som domov, medzitým som na skúsenosť zabudla. Tam som si sadla k počítaču a začala vyhľadávať. Boli tam iba informácie o kostole typu: Dóm sv. Alžbety je najvýchodnejšia gotická katedrála. Má...bla bla bla. Šla som nižšie a klikla som na stránku slovenský archivár. Vyhodili mi tam príbehy o dóme. Začala som sa cítiť víťazoslávne. Boli totiž tri (o štvrtom zmienka). A trikrát hádajte o čom. O mojich rezbách!
Prvý bol o kameni ( jasné že to je TEN kameň) , druhý o diabolskom mníchovi, tretí o nepozornom kňazovi a zmienka o kohútovi. Teraz to sedelo. Pretože je to tri a polovica, keďže kohút bol bez jablka, zo znamená polovica rezby. Bola som nadšená tým, že som vyriešila hádanku.
Teraz sa za to hanbím, pretože som si vtedy nevšimla auto stojace oproti môjmu bloku. A to bola prvá chyba. Vlastne už druhá. Nemala som sa dať vtiahnuť do víru týchto udalostí. Získala som tým iba zodpovednosť. Obrovskú zodpovednosť. Vietor zafúka a rozstrapatí mi vlasy. Pretrhne ma z rozmýšľania. Keď si takto spomínam, čo sa stalo, zdá sa mi toľko vecí, rozhodnutí totálne zlých.
A potom udalosti nabrali rýchly spád. Stretla som sa s Lenou. Vedela to, že som vyriešila hádanku. Zasmiala sa a povedala, že má svoje zdroje, keď som sa jej pýtala prečo. Dohodli sme sa, že prídeme do Dómu. Veď tam sa v podstate všetko začalo. Lena bola veľmi tajnostskárska, no hovorila mi, nech jej dôverujem.
Opýtala som sa jej, prečo sa vrátila. Odpovedala: " Myslíš si, že ľudí poznáš a oni ťa následne prekvapia. " "Lena, a ako to súvisí s tebou? " O jej tajomstvách som nevedela nič, ale bolo jasné , že nejaké má. No vtedy mi dala prvý raz ( bohužiaľ aj posledný) jasnú odpoveď: " Môj príbuzný bol kupec. On už dávno nežije , no to že predal figúrky, bola najväčšia chyba v jeho živote. Keby si figúrky ponechal, zistil by že spolu obsahujú lupu, takú s ktorou si ty našla v dóme rezby. Vtedy také lupy nikde nepredávali, nie ako teraz. Preto je to tajomstvo v nebezpečnestve a dokumety musíme preložiť.
Čítala si si povesť o dutom kameni. Tie dokumenty sú niečo ako on. Potvrdzujú totiž, že Dóm je napodobenina a skutočný kostol je pod ním. A je tam aj zlato, viac než si dokážeš predstaviť. Keby to ľudia zistili, kostol by nemuseli zbúrať , stačilo by im nejaká cestička, aby našli zlato. Ide však o to, že to zlato je posvätné a prekliate. A preto treba tajomstvo strážiť. Idú potom aj skutočne zlý ľudia ako Červený Trpaslík."( To je ten z kostola!!!) "Nikto nevie aké je jeho skutočné meno, ale každý ho tak prezýva, kvôli jeho výške. Je však schopný lovec pokladov, až na to že chce peniaze a neštíti sa ani smrti. Zabil oboch mojich rodičov. O mne nevie a to je moja jediná šanca na prežitie."
Je mi ľúto Leny pre jej osud. Ale musím sa ešte pár vecí spýtať. " Ako to , že vieš o tej stránke?"
"Priznávajú, nabúrala som sa ti do počítača, aby som zistila, či si na to neprišla. "
"To nebolo jednoduchšie porozprávať sa so mnou? "
"Červený Trpaslík ťa sleduje, dozvedel by sa o mne. Aj teraz riskujem."
"Dobre, ale čo musím spraviť ja? A prečo to nemôžeš spravit sama? Zdá sa , že si výborne technicky vybavená, " poviem, narážajúc na jej hackerské schopnosti.
" Poviem neskôr." Tu máš, " povedala a vtisla mi do rúk mobil. "Zavolám ti."
" A keby som zomrela, tak mi sľúb , že ochrániš poklad."
"Sľubujem," povedala som a myslela som to vážne.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára