Tentoraz píšem poviedku na TT tak dúfam, že sa páči. :)
Stojím na prahu nášho nového domu, ktorý sme si za posledné úspory kúpili od pološialeného majiteľa. Starý už nepredstavoval takú ochranu aká bola potrebná pred nikdy nekončiacimi útokmi Ovplyvnených. Ovplyvnení sú takisto ľudia , ľudia takmer ako my. Sú pološialení až šialení. Je jedno z akej sú vrstvy , aké majú zamestnanie alebo akí sú starí. A títo ľudia tvoria tretinu ak nie polovicu z nášho obyvateľstva. Po objavení faktu , že táto realita v skutočnosti nie je realita , ale niečo ako sen z ktorého sa nemôžeme prebudiť. Nie je isté či sa to dá po smrti, no napriek tomu to ľudia, hlavne Ovplyvnení ( nazývajú sa tak presne preto , že veria tomuto Faktu) robia. Pýtate sa čo robia? Odpoveď je rovnako desivá ako tento náš svet: mučia sa, aby zomreli. Hovoríte si , nie je jednoduchšie priložiť zbraň k hlave a stisnúť spúšť? Je, ale oni veria, že iba takto sa dokážu dostať do reality, do skutočnej , nefalšovanej reality.
Niektorí veria, dúfajú , že tento Fakt alebo poznatok , ak chcete, je nezmysel, áno čistý nezmysel. Oni sú tá druhá tretina. A do ktorej tretiny patrím ja? Uhádli ste , do tej poslednej . Tej , čo tomu Faktu verí , ale snaží sa žiť normálnym životom.
A tak stojím na prahu dverí a pozerám sa dnu. Náš pološialený predchodca tu mal skutočné vybavenie. Reťaze, garroty, španielske čižmy a mučidlá, ktoré si sám zhotovil. Najhoršie však celého tom ich mučení je, že sa nikdy nezabijú , až n trinásty krát. Predpokladali by ste, že Ovplyvnení sú iba naivní ľudia, no opäť vás musím vyviesť z omylu. Pretože všetci sú šialení tak si to robia, pretože nejaký ziskuchtivý blázon , ktorý chcel zarábať na Ovplyvnených im jedného krásneho dňa iste predviedol takú reč , že by mu bol závidel hociktorý rečník. A tak začali Ovplyvnení kupovať mučidlá.
Čudujete sa prečo sme my tí "normálni" neodhovárali od týchto zvrátených vecí? Aj že sme ich odhovárali , lenže keďniečomu nás začali útočiť, všetky pokusy razom ochabli. Aj farári od nás si s tým dali pokoj. Ovplyvnenému stačilo vytiahnuť hocijakú pravú zbraň a namieriť, málokedy sa netrafili.
Z môjho zamýšľania sa nad svetom má vytrhne otcov hlas: " Cara , poď priniesť nábytok ! A poď na chvíľu sem! " Prebehnem k nemu rýchlo , aby si ma Ovplyvnení nevšimli . " Máš zbraň? " pýta sa ma tichým hlasom - nechce aby ho mama počula. Je veľmi mierumilovná na tento svet, tento úbohý život. Prikývnem. Keď na mňa niekto zaútočí mám vystreliť a utekať - to som sa učila od začiatku svojho krátkeho života. "Tak choď !" povie. Bežím chránená stromami na druhú ulicu. Nik iný z našej rodiny tam nemôže ísť. Nie sú dostatočne rýchli ani tichí aby to mohli spraviť bez ujmy na zdraví.
Aj keď máme zbrane nikdy to nie je bez rizika. Ovplyvnení totiž vždy vymýšľajú nové a nové triky ako nás chytiť. Majú zvláštne potešenie pre to , aby sme my trpeli a snažia sa nás nahovoriť na svoju vieru. Mnohí im podľahli.
Prešmyknem sa k nášmu býalému domu a zoberiem jednu lampu. Beriem iba základné veci. Ešte pár potravín a pôjdem. Vtom niečo šťukne. Nenápadne zdvihnem zbaň a pomaly sa otočím. Je to náš sused , ktorý konvertoval. Natiahnem ruky pred seba a strelím. Netrafila som, lebo som zavrela oči. Dočerta! Nemala by som byť taká sentimentálna. " Neplatný pokus dievčatko, " zasmeje sa chrapľavým hlasom a vytiahne paralyzér ( prečo vždy tí najhorší majú tú najlepšiu techniku ?! ). Zdvihnem pištoľ pred sebou a stlačím spúšť. Tentoraz mám oči otvorené a trafím mu priamo do stredu čela. Klesne na zem.
Prvý raz som zabila človeka. Viem, že by som prežila buď ja alebo on. No aj tak ma to trochu zamrzí. Clive hovorí, že som bezcitná a chladná. Istým spôsobom má pravdu, ale ak by to bolo ako predtým , pred Faktom , nemusela by som to spraviť. Nikdy by som to nemusela spraviť. Mohla by som spokojne žiť až do smrti. Mala by som deti a vnúčatá a milujúceho manžela. Už trochu rozumiem Ovplyvneným. Chcú žiť tak ako predtým. Preto sa zabíjajú a mučia. Majú aspoň nádej. Malú ale je tu. Aj keď je toto možno len sen, treba si ho užiť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára