9. marca 2013

Obsidiana (1) - Objav




Stojím na malej čistinke, obklopenej ohličnatými stromami. Vdychujem vôňu stromov, lístia, trávy. Náš dom stojí pri lese. Som rada že bývame na dedine. Sadnem si na machom porastený strom a premýšľam. Vtom sa mi niečo zablyští pod nohami. Zdvihnem to. Je to kameň. Vyzerá normálne, ale keď sa ho dotknem , cítim vibrácie. Je strednej veľkosti ale veľmi pekný . Taký nádherný kameň v lese by nemal čo hľadať. Možno ho tu niekto stratil. Aj keď taký vzácny kameň... Vložím kameň do vrecka a idem domov. Možno mi pomôžu rodičia. Skúmajú takéto kamene.
" Vrátila si sa nejako skoro, " poznamená mama. " Stalo sa niečo?"
" Našla som taký zvláštny kameň, " poviem neisto.
" Kameň? " opýta sa trochu prekvapene a natešene zároveň , čo ma dosť prekvapí. Nemá byť nejaká nadšená.
" Taký lesklý a obrúsený, našla som ho v lese."
" Pozriem sa naň, ukáž."
Keď jej ho dávam , pocítim jemné trhnutie v oblasti srdca. Nezamýšľam sa nad tým, oveľa viac ma zaujíma môj objav. Mama si ho skúmavo prezerá. " Čo si povedala? " opýtam sa jej. Som hluchá a to znamená, že musím čítať z pier , aby som vedela čo ľudia hovoria. Ohluchla som , keď som mala desať. Z ničoho nič. Jeden deň som počula, druhý už nie. " Prepáč, " povie mama, " myslela som , že sa ti vrátil sluch. "
" Čože?!" Všetci dobre vieme, že už sa mi nevráti. Preto je tá veta taká podivná.
" To ten kameň," vzdychne si mama. " Je to zirkón, ale nie hocijaký. Je Najmocnejší. "
" Nerozumiem tomu, " udivene poviem.
" Je to niečo ako tvoje srdce. Srdce, ktoré do tvojho tela pumpuje zirkón, ale v tekutina forme. A tento zirkón ti pomáha. Je to ako tvoja duša. Móžeš sa s ním rozprávať, radí ti. Pomocou neho dokážeš ovládať prírodu. Ľudia , ktorý ten kameň majú v tele sa nazývajú Spojení. Ale nikdy to nie sú normálni ľudia. Oni sa tak totiž rodia. A ty si zrejme výnimka. "
" Je to príliš divné," poviem neschopná slova. " Ja viem, ale nechceli sme ti to hovoriť skôr. Vlastne naša práca je hľadanie takýchto kameňov , je ich iba niekoľko na svete, a prinášame ich do Skrýše.
" To je kde?" Dnes ma už naozaj nič nedokáže prekvapiť. " V lese. A všetci mladí Spojení sa tam učia. Nie je ich veľa, ale stačí to na to, aby Spojení prežili."
" Ty si tiež Spojená, mami? "
" Nie, ale teraz ťa musím odviezť do Skrýše. "

Žiadne komentáre:

Kde ma nájdete

Kniha mesiaca